Nara Park: Prekvapujúca druhá tvár Japonska – úcta k jeleňom sika
Kontrast dvoch svetov
V mojom predchádzajúcom článku o Japonsku som písala o problematických stránkach tejto krajiny, najmä o zvieracích kaviarňach na Takeshita Street. Zvieratá tu žijú v umelom a často stresujúcom prostredí pre zábavu turistov. No Japonsko má aj svoju druhú, prekvapivo krásnu tvár. V Nara Parku som objavila niečo úplne iné – miesto, kde sa ľudia k zvieratám správajú s úctou, láskou a hlbokým rešpektom, ktorý siaha viac ako 1300 rokov do histórie.
História svätých jeleňov a Nara Parku
Príbeh jeleňov sika v Nare sa začína v roku 768, keď bol založený chrám Kasuga Taisha. Podľa šintoistickej legendy boh hromu Takemikazuchi pricestoval z prefektúry Ibaraki až na horu Mikasa v Nare – a to na chrbte bieleho svätého jeleňa. Odvtedy sa jelene v tejto oblasti začali považovať za poslov bohov (kami), ktorí dohliadajú na mesto a jeho obyvateľov.
Táto úcta nebola len symbolická. Až do roku 1637 bolo zabitie jeleňa trestané smrťou. Historické záznamy z obdobia Kamakura (1185-1333) dokonca dokumentujú popravu osoby, ktorá jeleňa zabila. Táto prísna ochrana zabezpečila, že jelene v Nare prežili celé stáročia, zatiaľ čo v okolí boli takmer vyhubené.
Po druhej svetovej vojne boli jelene oficiálne označené za národné prírodné pamiatky a zostávajú pod ochranou aj dnes. Genetický výskum z roku 2023 potvrdil, že jelene v Nara Parku sú geneticky jedinečné – ich línia sa oddelila od ostatných populácií práve pred približne 1400 rokmi, čo sa časově zhoduje so založením chrámu Kasuga Taisha.
Prečo sú jelene považované za sväté?
V šintoizme, pôvodnom japonskom náboženstve, sú jelene sika považované za akýchsi sprostredkovateľov medzi smrteľníkmi a kami – božskými duchmi. Nie sú to bohovia v západnom zmysle slova, ale posvätné bytosti, ktoré majú duchovnú moc a význam.
Legenda hovorí, že boh Takemikazuchi mal v papuli zvitok a oznámil ľuďom, že jelene budú odteraz prenášať správy o nich bohom. Táto viera pretrvala viac ako tisícročie a formuje vzťah medzi ľuďmi a jeleňmi dodnes.
Dnes v Nara Parku voľne žije približne 1200 až 1500 jeleňov. Sú známe tým, že sa „klaňajú“ návštevníkom pred tým, ako dostanú špeciálne ryžové keksy (shika senbei). Toto správanie sa naučili – vedia, že keď sklonia hlavu, pravdepodobne dostanú odmenu. Výskum z roku 2023 ukázal, že počas pandémie COVID-19, keď poklesol počet turistov, jelene prestali klaňať sa tak často, čo potvrdzuje, že toto správanie je naučené a súvisí s ľudskou interakciou.
Princípy šintoizmu – cesta bohov
Šintoizmus, ktorého názov doslova znamená „cesta bohov“, je najstarším japonským náboženstvom. Na rozdiel od mnohých svetových náboženstiev nemá zakladateľa, centrálnu autoritu ani jednu posvätnu knihu. Vyvinul sa organicky z animistických predstáv japonských ľudí.
Kľúčové princípy šintoizmu zahŕňajú:
Kami – božskí duchovia, ktorí obývajú prírodné javy, miesta, predkov aj historické postavy. Odhaduje sa, že v jednom jedinom zrnku ryže môže byť až sedem kami.
Čistota – fyzická aj duchovná čistota je základom šintoistickej praxe. Rituálne umývanie je súčasťou každodenného života.
Harmónia (wa) – existuje vo všetkých veciach a musí byť udržiavaná. Narušenie harmónie prináša nečistotu.
Úcta k prírode – šintoizmus učí, že príroda je obývaná kami a má byť ctená.
Rodinné hodnoty – úcta k rodine a predkom je jednou zo štyroch afirmácií šintoizmu.
Magokoro (úprimné srdce) – byť čestný, pravdivý a snažiť sa každý deň dať zo seba to najlepšie.
Fascinujúce šintoistické rituály
Počas svojej cesty po Japonsku som navštívila množstvo šintoistických chrámov a bola som fascinovaná rituálmi, ktoré sú pre Európana úplne neznáme. Tu sú niektoré z nich.
Vstup do posvätného priestoru
Každý šintoistický chrám má torii bránu – symbolický prechod medzi svetským svetom a posvätným priestorom. Tradícia káže, že pred bránou sa máme raz pokloniť a neprechádzať presne stredom, ale trochu naľavo či napravo.
Očistný rituál pri temizuyi
Pred vstupom do chrámu sa návštevníci očisťujú pri temizuye – vodnej fontáne. Rituál má presné kroky: pravou rukou načerpať vodu a poliať ľavú ruku, potom ľavou rukou načerpať vodu a poliať pravú, nakoniec načerpať vodu do ľavej dlane a vypláchnuť ústa (pričom sa naberačka nikdy nedotýka úst).
Rituál modlitby
Pri oltári sa vykonáva presný rituál: hodí sa minca do schránky na dary, zazvoní sa zvoncom na privítanie božstva, dvakrát sa poklonite, dvakrát zatlieskajte (vyjadrite radosť a úctu voči božstvu), modlite sa so spojenými rukami a na záver raz sa poklonite.
Kasuga Taisha a mantōrō ceremónia
Chrám Kasuga Taisha je najslávnejší chrám v Nare, zasvätený božstvám, ktoré chránia mesto. Chrám je známy svojimi 3000 lampášmi – stonky bronzových lampášov visia v budovách a kamenné lampáše lemujú prístupové cesty takmer kilometer. Dvakrát ročne, vo februári a auguste, sa všetky lampáše rozsvietia súčasne počas mantōrō ceremónie, čo vytvára očarujúci spektákl s blikajúcimi plameňmi.
Ďalšie rituály
Navštívila som tiež Haraedo Shrine, ktorý je zasvätený bohyni očisty Seoritsuhime-no-Kami. V lete sa tu koná ceremónia, kde návštevníci prechádzajú cez veľký kruhový prstenec vyrobený z trávy (chinowa), čo má symbolicky očistiť všetkých, ktorí ním prejdú.
Moderná ochrana jeleňov – tradícia pokračuje
Aj v modernej dobe sa Japonci starajú o jelene s obdivuhodnou úctou a precíznosťou.
Shika no Tsunokiri – ceremónia strihania paroží
Každý rok v októbri sa v Nare koná 350-ročná ceremónia strihania paroží (Shika no Tsunokiri). Tento rituál sa začal v roku 1672 a jeho cieľom je ochrániť ľudí aj ostatné jelene pred zranením počas jesenného obdobia párenia, keď sa samce stávajú agresívnejšími.
Ceremónia prebieha v špeciálnej aréne nazývanej Rokuen. Muži nazývaní seko (pastieri jeleňov) chytia tri až štyri samčie jelene lasom za parohy, následne ich pridržia a šintoistický kňaz im dá vodu na upokojenie. Potom sa parohy odpiľujú a jelene sú vypustené späť do parku. Na záver ceremónie sú parohy obetované ako dar božstvu Kasuga Taisha.
Mnohí sa obávajú, či tento rituál neubližuje jeleňom, no strihanie paroží nie je bolestivé – parohy každoročne znovu narastú. Ceremónia v skutočnosti chráni jelene aj ľudí pred zraneniami.
Sprísnené zákony ochrany
V apríli 2025 boli prijaté nové prísnejšie predpisy na ochranu jeleňov v Nara Parku. Tieto zmeny prišli po tom, čo sa v júli 2024 na sociálnych sieťach rozšírilo video zachytávajúce ľudí, ktorí kopali a bili jelene.
Podľa zákona o ochrane kultúrneho dedičstva môže ubližovanie jeleňom viesť k trestu odňatia slobody až na päť rokov alebo k pokute až 1 milión jenov (približne 6500 dolárov). Pre cudzincov môže porušenie zákona znamenať aj deportáciu a zákaz budúceho vstupu do krajiny.
Nové predpisy teraz zahŕňajú aj činy, ktoré môže jeleňom spôsobiť vonkajšie zranenie, alebo nútiť ich k činom, ktoré môžu takéto zranenie spôsobiť.
Genetická jedinečnosť
Nedávny vedecký výskum z roku 2023 odhalil, že jelene v Nara Parku sú geneticky jedinečné vďaka viac ako tisícročnej ochrane. Zatiaľ čo na polostrove Kii bolo identifikovaných 18 mitochondriálnych DNA genotypov, v Nara Parku bol zistený len jeden jedinečný genotyp (S4), ktorý sa nenachádza nikde inde.
Toto genetické oddelenie nastalo pred približne 1400 rokmi, čo časově zodpovedá roku 768, keď bol postavený chrám Kasuga Taisha. Výsledky výskumu potvrdzujú, že Japonci chránili jelene v tejto oblasti viac ako 1000 rokov ako poslov bohov, čo im umožnilo udržať svoju populáciu z generácie na generáciu.
Osobná skúsenosť – dva svety jednej krajiny
Keď som stála v Nara Parku a pozerala sa, ako jelene sika voľne prechádzajú medzi ľuďmi, klaňajú sa návštevníkom a pokojne odpočívajú pri starobylých chrámoch, nemohla som si nepripomenúť, aký kontrast to je oproti tomu, čo som zažila na Takeshita Street v Tokyu.
Tam som videla zvieracie kaviarne, kde napríklad prasiatka alebo mačky žijú v stiesnenej, hlučnej a stresujúcej atmosfére uprostred rušnej nákupnej ulice, slúžiac len ako atrakcia pre turistov. V Nare som však videla opak – zvieratá, ktoré sú uctievané, chránené zákonom a žijú vo voľnej prírode uprostred historického parku s rozlohou 660 hektárov.
Tento kontrast dokonale ilustruje dve tváre Japonska. Na jednej strane krajina, ktorá niekedy uprednostňuje komerciu a zábavu pred blahom zvierat. Na druhej strane krajina s hlbokou duchovnou tradíciou, ktorá učí úcte k prírode a harmónii so živými bytosťami.
Jelene v Nare mi dali nádej. Ukázali mi, že existuje spôsob, ako môžu ľudia a divé zvieratá koexistovať v rešpekte a vzájomnej úcte. Nie je to len o ochrane zvierat – je to o zachovaní duchovnej tradície, ktorá nás učí, že príroda je posvätná a zaslúži si našu starostlivosť.
Záver – lekcia pre budúcnosť
História jeleňov sika v Nara Parku je príbehom viac ako tisícročnej ochrany, úcty a harmonického spolužitia. Je to dôkaz toho, že keď ľudia pristupujú k zvieratám s rešpektom a duchovnou úctou, môže vzniknúť niečo neobyčajné a krásne.
Pre mňa osobne bola návšteva Nary jeden z najsilnejších zážitkov. Po kritických skúsenostiach v Tokyu som tu našla skutočnú krásu japonskej kultúry – spojenie spirituality, prírody a tradície, ktoré pretrvalo viac ako 1300 rokov.
Ak plánujete cestu do Japonska, určite navštívte Nara Park. Je to miesto, kde sa môžete priamo dotknúť živej histórie, stretnúť sa s poslami bohov a zažiť, čo to znamená, keď kultúra skutočne ctí zvieratá.
Pre viac článkov o zodpovednom cestovaní a ochrane zvierat navštívte faunastika.com, kde píšem o zvieracích útulkoch, zodpovednom pozorovaní veľrýb a azyloch pre hospodárske zvieratá.
Hľadáte útulok pre zvieratá, azyl pre hospodárske zvieratá na Slovensku alebo v Česku? Tu sú tipy:
https://faunastika.com/index.php/styri-psiky-na-vencenie-jeden-stastny-den/
https://faunastika.com/index.php/od-farmy-k-slobode-objavte-azyl-pre-hospodarske-zvierata-jarikhanda/
https://faunastika.com/index.php/spoznajte-oazu-pre-kone-domov-pro-kone-v-stredoceskej-lestine/
Faunastika Youtube Channel
A beautiful sunny autumn day volunteering at a dog shelter #animalwelfare #dogshelter #volunteering
See you at Faunastika.com!
https://www.uvp.sk/kategoria-produktu/caka-na-osvojenie/Show More
